"Psychopatov treba držať v kľude a nedráždiť"

Autor: Martina Gregušová | 16.5.2011 o 1:11 | (upravené 16.5.2011 o 1:29) Karma článku: 7,71 | Prečítané:  2027x

Pamätám si to veľmi živo, aj keď nejaký ten piatok odvtedy prešiel. Vtedy som si myslela, že môjho drahého magela za to prehryznem napoli, ale spätne som mu vďačná za túto skvelú hlášku, ktorou príbuzenstvu, kamarátom a známym vysvetľoval, ako je možné, že som ja, jeho žena, dosiahla to, čo som dosiahla.

Bola som na seba hrdá. Veď nielenže som sa stala prvomatkou, ale ešte sa mi popri tom podarilo nenechať sa celkom zmangľovať slovenským zdravotníckym systémom, pre ktorý je pôrod najmä o technickom prevedení, a "umelecký dojem" akosi ostáva zabudnutý. Znepokojená týmto zistením som si horúčkovito zostavila pôrodný plán a otŕčala som ho nemálo lekárom dúfajúc, že sa niektorý nado mnou zľutuje, pochopí a podporí moju snahu o čo najprirodzenejší pôrod podľa mojich potrieb a nie podľa potrieb štatistík, odborných usmernení a zvyklostí tej-ktorej pôrodnice. Podarilo sa. Pôrod prebehol viac-menej podľa mojich predstáv. Ale aj tak ma, ako prvorodičku – idealistku, pár veci prekvapilo, ba až dorazilo: spŕška vlažnej dezinfekcie bez výstrahy na moje lono a následná polemika, či sa ho môžem nesterilne(!) dotýkať vlastnými rukami, silný reflektor (opäť na moje lono) a výsmech mojej obavy z "vypaľovania" očí môjho novorodeniatka, "mäsiarske" gumené zástery, v ktorých nabehli lekárky ku tlačeniu, neschopnosť zdravotníkov prijať a podporiť môj aktívny prístup k vlastnému pôrodu a podobne. Totálne ma zdeptali hromadné gynekologické vyšetrenia počas vizít na šestonedelí a akou-takou satisfakciou mi bolo až verejné vyplakanie sa v otvorenom liste o rešpektovaní súkromia a dôstojnosti (ak by niekoho zaujímala aj nasledujúca malá listová prestrelka, tak čítajte o odvážnych klientkách v pôrodniciach).

Nuž, ale i tak sa mi podarilo to, čo pred takmer ôsmymi rokmi nebolo v pôrodniciach bežné. A môj manžel to s nonšalantnou ľahkosťou zabil hláškou, že mi v pôrodnici vyšli v ústrety len preto, lebo sa zdravotníci riadia pravidlom, že psychopatov treba držať v kľude a nedráždiť.

Odvtedy sa dianie v slovenských pôrodniciach zmenilo. O tom ma presvedčili skúsenosti vlastné i sprostredkované. Vidím, že veci sa hýbu (aj) dobrým smerom, síce pomaly, ale hýbu. S nadšením vítam každú správu o  žene, ktorá nemá svoj pôrodný zážitok okorenený nejakými nepríjemnými či nechutnými pikoškami (trochu zľahčujem pretože často to nie sú len pikošky, ale i vážne porušenia práv pacientov, či hazard so zdravím...). No a z času na čas sa dozviem o ženách, ktoré ešte i teraz zažívajú nedôstojné hromadné vizity, ktorým pôrod vyvolali, aby sa vtesnal do diára pana doktora, ktoré preháňali pred pôrodom po chodbách s infúzmyn stojanom v jednej ruke, sáčkom na moč v druhej a popri tom na ne pokrikovali, nech si švihnú... Vtedy si poviem, že by sa možno mali ženy v pôrodnici tváriť ako psychopati, aby dostali starostlivosť, ktorá ich nebude nijako dráždiť a znekľudňovať. Alebo by slovenským rodičkám pomohlo väčšie sebavedomie a dôvera v seba samú?

Možno i pripravovaná celoslovenská konferencie Čo ženy chcú? pomôže pár ženám zdvihnúť sebavedomie a vliať im dôveru v seba samú. A slovenské pôrodníctvo spraví ďalší malý krôčik v ústrety spokojným a nezraneným ženám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?