Stretli sme sa na ihrisku. Kamarátky, po pár rokoch. Okolo mňa krúžia 3 (slovom tri) mnou "vrhnuté" mláďatá, okolo nej jedno a druhé jej vytŕča pod tričkom (zatiaľ). Ako inak, príde reč na trčiace tehotenské bruško a na spôsob, ako to dieťa, po všetkých stránkach efektívne, dostať von. A nielen to prežiť, ale si to aj užiť! Chcem druhomatku-čakateľku povzbudiť a na inšpiráciu jej predostriem svoje pôrodné skúsenosti, ktoré sa síce odohrali v slovenskej pôrodnici, no nie celkom klasicky slovensko-pôrodnicovo... Keď dohovorím, hľadí na mňa doširoka otvorenými očami prekvapene i obdivne zároveň a pýta sa: "A to sa dá? To Ti v pôrodnici dovolili?!" Otázky počujem, len mi chvíľu trvá, kým pochopím. No samozrejme, že sa to dá! A dovolenie som si od nikoho nepýtala - skrátka som si rodila podľa seba, ako mi to práve prišlo "na chuť". A ako to teda bolo?