reklama

Chvíľa jedinečná a jediná

Som ako zdrogovaná. Načisto omámená. Okolie vnímam cez euforický opar tejto chvíle. Všetko je akési zahmlené, rozostrené. Všetko okrem jedinej bytosti. Tá bytosť, ten človiečik je malý, vyzerá úplne bezradne, nesamostatne... Vyzerá, no má v sebe toľko sily, že má celú pohltí. Zblízka mi hľadí zvláštnym pohľadom priamo do tváre. Vpíjame sa do seba. Cítim to. Patríme k sebe. Navždy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Zažila som tú chvíľu trikrát. A už ju viac asi nezažijem. Je to výnimočný zážitok, keď sa narodí dieťatko. Je to výnimočný zážitok bez možnosti reparátu. Je to dôležité, silné, veľmi silné, a nikdy viac sa to nezopakuje, ničomu sa to nepodobá. Všetci sa narodíme len raz a musíme s tým žiť celý život. Každá matka privedie svoje dieťatko na svet len raz a musí s tým žiť celý ďalší život. Áno, môže porodiť aj iné deti, no to už sú „iné deti“.  

Rozmýšľam, čomu by sa to dalo prirovnať.
Prvé milovanie? Hmm, emocionálne, hormonálne to je z tohto súdka, ale existuje možnosť reparátu. Znovu to isté náručie, stokrát, tisíckrát... A význam pre ďalší život sa nejaví taký zásadný. Nie je to nutná podmienka existecie.
Smrť? Je to síce zlomový, významný, ba priam existenciálny bod v živote človeka, no netreba s ním ďalej žiť (prosím, život večný, reinkarnácie a podobne nechajme na inú diskusiu).
Môžeme si zafilozofovať, hľadať prirovnania, ale skutočne ťažko nájdeme niečo také jedinečné a neopakovateľné, skutočne neopakovateľné, čo si nesieme v najhlbšom vnútri do ďalšieho života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Často počúvam, že je dôležitejšie ako deti vychovávam, že pôrod je len okamih - krátky interval na časovej osi života. Áno, je nesmierne dôležité, ako deti vychovávam, čo so mnou zažívajú, čo im odovzdávam. A je to nesmierne ťažké. Pri žiadnej inej svojej úlohe som si nepripadala taká omylná, nešikovná, improvizujúca... no nejdem si tu sypať popol na materinskú hlavu. Ale mám možnosť veci zlepšovať, pracovať na sebe, na svojich rodičovských kvalitách, rásť. Juj a ako rastiem! Chúďa naše prvé dieťa. Nuž, bezkonkurenčnú a výhradnú starostlivosť rodičov nikto nemá zadarmo. Keď na deti v utorok nahúkam, tak si vstúpim do svedomia a do konca týždňa som ukážkovou mamou. Potom príde stres z pondelkového rána a ja mám zase podnet na rast. A čím sú deti staršie, tým možností na obstojný reparát pribúda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ono nie je až také dôležité, ako sa dieťa narodí po technickej stránke – samozrejme ja osobne žijem v presvedčení, že čím prirodzenejšie, tým lepšie. Dôležité je, či duch tej chvíle mu dáva do vienka vieru v dobro, pocit rešpektu jeho jedinečnosti a bezpečia. Nejaká hlava študovaná by to iste sformulovala onakvejšie ako ja, ale dúfam, že cítite, prečo je pôrod taký dôležitý. Prečo je potrebné rešpektovať individualitu rodičky, jej dôstojnosť, výnimočnosť jednoty matky a dieťatka. Prečo je dôležité rešpektovať pôrod.

A viete, že v týchto úvahách nie som osamotená a každoročne prebieha Svetový týždeň rešpektu k pôrodu, keď každý môže svojou troškou prispieť k tomu, aby sa deti rodili krajšie a mohli z nich vyrásť šťastnejší ľudia, ktorí vytvoria lepšiu spoločnosť... (Ha, aj zakladateľ utopistického socializmu by ma za tie moje záverečné slová pochválil ;-) )

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ústrety krajším pôrodom!
pekneporody.fcela.sk

Martina Gregušová

Martina Gregušová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

3-násobná matka, aktivistka za humanizáciu pôrodníctva ...okrem iného kockáčka, pomerne autonómna (a tým pádom komplikovaná), ale nadovšetko si ctiaca lásku, prirodzenosť a spravodlivosť Zoznam autorových rubrík:  Praktické veciSkúsenostiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu